Miloslav Izrael

Poslanec Obecného zastupiteľstva Boleráz

Boleráz alebo Smradliakovce?

Prepáčte za ten nadpis, ale predpokladám, že väčšina občanov Boleráza má v posledných dňoch pocit, že žije práve v „Smradliakovciach“ a nie v  Zelenom Boleráze!

Zvykli sme si ( skôr nezvykli) na to, že je každoročným zvykom podnikateľov z Dánska obdarovať všetkých občanov našej obce  parfémom značky “ Svinský vánok“. Nejde len o deodorant, takí skúpi oni nie sú, rovno nám pribalia aj aviváž. Stačí keď si zavesíte prádlo von na slniečko!

Tak čo nám vlastne prinášajú? O sviežom vánku už bola reč, ale prinášajú nám aj osviežujúci dúšok kryštálovo čistej vody zo studienky a úrodné bohaté pôdy.  Tak v čom je problém?

Problém je v množstve! Pýtate sa v množstve peňazí, koľko je dosť? Možno aj na tom je niečo pravdy, veď peňazí nie je nikdy dosť, ale mal som na mysli množstvo tej „voňavej“ emulzie, ktorou každoročne polievajú polia v našej obce. Koľko je teda akurát? Každý poľnohospodár by mal mať spravený plán hnojenia, ktorý vychádza z plánu osevu. Voľakedy sa robili 4 ročné plány osevu práve kvôli hnojeniu, aby živiny v pôde boli rovnomerne využité. Pšenica išla po strukovine, jačmeň po okopanine, ktorá sa hnojila maštaľným hnojom a živiny uvoľnené z maštaľného hnoja využíval jačmeň zasiaty na ďalší rok. To preto, lebo najkvalitnejší jačmeň sa predával ako sladovnícky.

Vrátim sa teraz k plánu hnojenia. Ako som spomenul mal by byť prispôsobený plánu osevu, nakoľko každá plodina má iné požiadavky na výživu ( poznáte to určite aj pri izbových rastlinách), ale tak isto by mal byť prispôsobený aj danému pozemku. To znamená, že by mali byť spravené rozbory pôdy, ktoré by ukázali koľko a aké živiny ( dusíkaté látky, draslík atď) obsahujú a akou dávkou a či vôbec je potrebné prihnojiť pod danú plodinu, ktorou chcú obsiať pozemok. Keďže Zákon o hnojivách Zákon č. 136/2000 Z. z. obsahuje ustanovenia aj o hnojení s kvapalným hospodárskym hnojivom, každý poľnohospodár sa musí riadiť týmto zákonom. Len pre upresnenie, to čo lejú na polia nie je močovka ale hnojovica. Zákon to definuje ako: hnojovicou je zmes kvapalných výkalov a tuhých výkalov hospodárskych zvierat zriedených vodou.

§ 10c ods. 6 písm. a) Obhospodarovateľ môže použiť najviac 40 kg/ha dusíka vo forme kvapalných a tuhých minerálnych hnojív a 80 kg/ha dusíka vo forme kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom s prihliadnutím na príjmovú kapacitu plodín v jesennom období a zníženie rizika strát dusíka do vodných zdrojov v čase po zbere plodín do začiatku zakázaného obdobia; to sa nevzťahuje na maštaľný hnoj a iné tuhé hnojivá s organicky viazaným dusíkom, ktoré možno použiť aj pod jarné plodiny,

ods. 7 písm. e) Obhospodarovateľ je povinný dodržiavať dávky dusíka aplikovaného vo forme hospodárskych hnojív tak, aby neprevýšili dávku dusíka 170 kg/ha za hospodársky rok. Tým sa myslí, že môžu daný pozemok hnojiť viac krát za rok, ale nesmú prevýšiť celkovú dávku 170kg na 1ha a jednorázovú 80kg na 1ha.

Koľko čoho obsahuje hnojovica?

Hnojovica ošípaných: Dusík(N) 5kg/t  Fosfor(P) 1,3kg/t   Draslík (K) 1,9kg/t

Takže keď chcú dať maximálne množstvo dusíka 80kg na 1 ha, musia aplikovať cca 16,68t hnojovice na 1 hektár pôdy.

Ako zistiť koľko toho skutočne ide do pôdy? Museli by sme tam sedieť celé dni a teraz aj noci a zapisovať, koľko áut na danú parcelu vyvezú.

Druhá možnosť je dať spraviť rozbor pôdy, ktorý určí znečistenie pôdy, aj na to myslí zákon o hnojivách.

§ 11 ods. 1 Agrochemické skúšanie poľnohospodárskej pôdy je pravidelné zisťovanie vybraných parametrov jej chemických vlastností súvisiacich s pôdnou úrodnosťou a s jej znečistením rizikovými prvkami a rizikovými látkami, ktorého cieľom je regulovať používanie hnojív tak, aby sa dosiahla alebo udržala trvalá produkčná schopnosť pôdy a vylúčilo sa jej znečistenie.

 

Takže prečo to tak smrdí?

Toto je z októbra 2018, ak máte podobné fotky kľudne mi ich pošlite. Ale treba poslať k nim aj dátum a miesto aplikácie hnojovice.

3 Comments

  1. spokojny občan

    4. augusta 2019 at 3:27

    Veď ešte v roku 2007 keď som chodila na strednu školu čo už je dosť dávno som ráno prišla ako smradlavy pes do školy a to som išla iba na zastávku autobusu !!! už minimálne 12 rokov s tým nikto nič nerobí, i keď to bolo vo volebnych buletinoch a aj reportazi stv1, v članku mytrnava. katastrofa.

    • Miloslav Izrael

      4. augusta 2019 at 21:34

      Sám toto vnímam veľmi dlho, ale asi ako každý som to pretrpel, ale pravdou je, že žijeme v dobe, kedy je jednoduchšie sa schovať za správy na FB ale skutočný krok nespravíme. Sme pohodlní a pozeráme sami na seba, no pravdou je, že ničíme nie len životné prostredie, ale aj vzťahy medzi sebou. Vždy všetko stojí a padá na ľahostajnosti alebo na nič nerobení ľudí, občanov. Sľuby a články nepomôžu, pomôže len jednota a odhodlanie nás všetkých. Treba prísť, treba povedať nahlas svoj názor. Ja som svoj hlas dal za všetkých, ale musia sa aj ľudia postaviť a povedať „stop“.

      • spokojnyobcan

        9. augusta 2019 at 15:13

        my sme mali aj pozemky, a už sme ich neprenajali Agru ale inej spoločnosti, ktora tam močky nevynasa a taktiez nam platia takze netusim, načo sa vyhovaraju tí, ktorí im to prenajímajú.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

© 2019 Miloslav Izrael

Theme by Anders NorenUp ↑